informačné stredisko

Dovoľte, aby som sa podelila o skúsenosti s prácou v IS, tzv. Informačné stredisko.

Mám 23 rokov. Po strednej škole som si hľadala niečo na privyrobenie si.  Išlo leto, chcela som odťažiť rodičov, chodiť na party, zabávať sa… byť proste nezávislá. Nikdy som predtým nič nerobila, takže som nemala šajnu o ničom. Manuálne som, samozrejme, pracovať nechcela!

Chcela som nejakú administratívu, sedieť si v kanclíku a hrabkať sa v nejakých papieroch to bol niečo pre mňa. Našla som aj takú ponuku na administratívne práce v Informačnom stredisku a hovorila som si, že to skúsim. Zaslala som životopis a o pár dní sa konal pohovor. Zaujalo ma najmä to, že si sama môžem zvoliť kedy prídem pracovať a navrhnem si aj svoj rozvrh (predsa len bolo leto a nechcelo sa mi niekde trčať zatvorená osem hodín v kancli). Prišlo mi to pomerne jednoduché a presne to zapadalo do mojej predstavy.

Následne mi volali, že si ma vybrali na vstupné Info. Tam som bola spolu s dvadsiatimi inými uchádzačmi. Hovorilo sa tam dopodrobna čím sa firma zaoberá, ako sme hodnotení, čo je našou náplňou práce a čo všetko robia naši vedúci… Teda aby som to trošku spresnila, mala som pracovať s nejakými firemnými softvérmi, vypisovať papiere, vybavovať telefonáty a učiť sa ako pracovať s klientmi. Firma sa zaoberala finančnými vecami, zľakla som sa, že budem nejaká poisťováčka alebo finančná poradkyňa, alebo niečo také. Chvalabohu, to tak nebolo… (ale ja som typ človeka, ktorý sa o tom musí aj tak presvedčiť o tom sama).

Na podmienkach spolupráce sme sa rozprávali ako to tam prebieha, prečo spolupracujú s mladými ľuďmi, ako sa treba obliekať…. proste základné veci… bolo to v pohode, také uvoľnené a vysvetlil mi, za akých podmienok môžem aj kariérne rásť. Čo ma celkom zarazilo bolo, že som mala dať odporúčania na prípadných ďalších spolupracovníkov, ktorí by so mnou spolupracovali a robili to isté čo ja…  Ja som tam išla s tým, že jednoducho si chcem len čosi privyrobiť na tej základnej úrovni a neriešiť žiadne rozprávanie sa s klientom a tak, ale tak už keď som tam bola, hovorila som si, že to vyskúšam. Bolo mi aj povedané, že sa budú kontaktovať až keď sa ja rozhodnem ísť pozíciu vyššie. Nechcela som mu dávať nič, pretože mi to prišlo celkom divné. Ako som ja mala vedieť kto by tu chcel a kto nechcel pracovať. No ale už keď som tu bola tak som tam spísala svojich kamošov, veď uvidím. Pýtali sa ma, či nemám aj niekoho, kto by chcel využiť ich služby, ak chcem, že by som si to hneď sama overila ako pracujú a akí sú. Tak som im dala tip na rodičov, ktorí mali úver. Tam som vedela, že to bude v pohode, lebo rodičia si skákať po hlave nenechajú a majú v týchto veciach prehľad.

Rodičia tam o pár dní prišli s vecami, že nech sa im na to pozrú a komunikoval s nimi môj vedúci. Všetko im ukázal, vybavil im lepší úrok a naši si to išli len podpísať. Bola to moja zložka a dostala som peniaze za to, že rodičia ušetrili 😀

Po nejakom čase som začala riadne pracovať a prišlo mi to príliš jednoduché, robila som si svoje veci, spĺňala plány a plat bol na moje pomery vyhovujúci. Kolektív tam bol super, všetko mladí ľudia, schopní, cieľavedomí, čo sa vyznali do toho čo robia a ako to robia. Po nejakom čase (krátkom čase, som šikovná, čo si budeme klamať) si so mnou vedúci sadol a pýtal sa ma ako na tom som, či by som si nechcela „rozšíriť svoje obzory“ s tou podmienkou, že už by som s klientom pracovala viac-menej sama. S tým sa mi problém nezdal tak som sa na to dala. Opýtal sa ma, či má kontaktovať aj tých ľudí čo som si odporučila, tak som, samozrejme, privolila. Oni aj tak vedeli kde pracujem a čo robím, lebo som o tom stále rozprávala 😀 Kamoši robili to isté čo ja na začiatku a mojou náplňou bolo starať sa o klientov. Niekedy to bolo na nervy, práca s ľuďmi nie je najľahšia (asi potvrdí každý kto s tým mal už nejakú skúsenosť), ale tak keby to bolo príliš ľahké robil by to každý. Plat bol super, bola som pani!

Ja už vo firme nie som, odsťahovala som sa do Talianska, kde pracujem trošku v inej sfére, ale rada spomínam na tieto časy a dokonca som s ľuďmi z kanclíku v kontakte. Niektorí moji chalani tam stále pracujú a dokonca to majú aj na plný úväzok. Takže týmto by som ich chcela pozdraviť a zároveň sa s Vami podeliť o to, kde treba hľadať prácu ak ste mladí, ambiciózni a rozumní ľudia.